Oheň je studený alebo vonkajšia úniková hra

Áno, znie to skoro ako oxymoron… Odkiaľ mám unikať, keď som už vonku? Rada by som vám priblížila, ako sme sa k tomuto nápadu dostali my, a čo to vlastne znamená zahrať si vonkajšiu únikovú hru. Na záver sa môžete tešiť na hlbší historický náhľad do príbehov bojnických hier :).

1. Keď to nejde jednou cestou, pôjde to inou

Začalo to tak… Za prvý rok sme priviedli na svet vnútorné únikové hry Alchymista a Rád modrej ruže, potom dokonca aj 2 hodinovú „turnajovú“ hru Alchymistov učeň, ktorá bola viac menej „vnútro-vonkajšia“. Bola to fuška, no našim skvelým verným návštevníkom to stále nestačilo! Druhý aj tretí rok prichádzali správy: „Páči sa nám vaša tvorba, kedy otvoríte ďalšiu hru? Akú hru si u vás môžeme ešte zahrať?“ Strašné... (robím si srandu :) )

Na jednu stranu boli tieto neustále požiadavky posielané cez naše moderátorky krásnym ohodnotením našej práce, na druhú stranu sme sa začali škrabať za ušami – tak čo teraz? O to viac sme začali riešiť, akú novú hru pripraviť, keď sme zistili, že Alchymistovho učňa nemôžeme po troch „sezónach“ opakovať opäť v plnom rozsahu (bohužiaľ jedno kľúčové miesto, kde prebiehal záver hry, bolo rekonštruované a zmenené pre iný účel). Začal lov na priestory. Hoci sme niekoľko zaujímavých objektov v Bojniciach našli, nie a nie sa do nich z rôznych dôvodov dostať.

Keď sme po pár mesiacoch stále obchádzali naprázdno (kombináciu kritérií ako lokalita priestoru, dispozícia, prístupnosť, stav, doba na využitie, cena prenájmu, ochota k spolupráci atď atď... sa nejak nedarilo prelinúť), začali sme uvažovať inak. Ako by mohla vyzerať hra, ktor�