0

Kam chodím po vodu?

Alebo čo je moja studnica nápadov pri tvorbe hier? Je rozdiel vymýšľať jednotlivé úlohy a kontext, do ktorého sú zaradené. Vymýšľajú sa sice jednotlivo, ale jeden bez druhého tiež nemôžu byť. Takže malý náhľad do studní Mysteria...


V prvom rade by som rada uviedla, že všetky príbehy a úlohy si vymýšľame či tvoríme samé. Teda, v našom autorskom duetu to funguje tak, že ja vymýšľam obsahy, mamina feedbackuje, dopĺňa nápady a spoločne ich pretvárame do reality každá tak, ako vie a môže. Za prípravou každej hry je niekoľko hodín, dní, týždňov, dokonca mesiacov práce.


Možno niekoho z vás k tomu zaujíma, aký je vlastne postup pri vymýšľaní. Tak to skúsim v popise spojiť. Neviem, ako k tvorbe hry pristupujú ostatní, ale môj postup je jednoduchý. Občas mi to pripadá ako písanie príbehu alebo organizácia eventu.



1. V akej studni začať alebo hľadanie tém a príbehov


Nad týmto vždy strávim niekoľko dní či týždňov podľa časovej urgencie. V rámci témy sa vždy snažím zohľadniť niečo „mystické, historické, možné no nie nutne reálne“ atď... Niekoľko príkladov..?


Alchymista

naša prvá vnútorná únikova hra


Kľúčovú rolu pre inšpiráciu hral priestor, to, že sme chceli nejakú tajomnú historickú tému, ktorú môžeme zaradiť do Bojníc ale nechceli sme úplne kopírovať známe bojnické legendy.

Alchýmia a jej snaha o dokonalosť vznešenosť, nesmrteľnost, alchymistický výskum, ktorý zahrňoval bylinky, minerály, tajomné texty, vypočty, hviezdnu oblohu a jej vplyv na všetko živé a neživé a v neposlednej rade fámy o rôznych špecifických výskumoch alchymistov, ich tajné zápisky a snaha nájsť elixír večného života, to všetko pred nami otváralo dvere do sveta hernej kreativity :).


Pre prehľad aj zo zvedavosti som si načítala veľké množstvo literatúry online aj na papieri. Kde sídlili alchymistu, aké veci vymýšľali, čo reálne objavili, kto sa považuje za alchymistu, kto sú známi podvodníci, aké vzdelanie mali alchymisti, aké znalosti čerpali z akých starých vied či jazykov, ako boli prepojení s náboženstvami a spritiualizmom, prečo boli tolerovaní kresťanstvom a nie odsúdení ako „bosoráci“...? A tém stále pribúdalo, až bolo tažké všetky tie fascinujúce príbehu skresať do jednej naozaj základnej línie a pár jednoduchých bodov. Okrem zábavnej tvorby hry som si našla novú fascinujúcu a v mnoných smeroch aj osvecujúcu oblasť záujmu.


Rád modrej ruže

naša druhá vnútorná únikova hra


Chceli sme hráčom priniesť ďalšiu hru, v danej chvíli sme mali k dispozícii stále jeden priestor. A tak som rozmýšľala, ako sa dá naviazať na príbeh, ktorý sme už tak trochu započali.

Opäť došlo na trochu bádania v alchýmii. Tentoraz som sa ale vydala skôr do smeru tajných spolkov, učencov, stredovekých komunít. Vedela som, že chcem použiť jednu šifru, tak som súčasne pátrala po pôvode tejto šifry. A všetko sa to krásne spojilo. Tentokrát mi pomohol hlavne internet. Hľadanie v slovenčine, češtine a angličtine mi dáva trochu širšie možnosti (občas si pozriem niečo málo aj v španielčine, ale do tohto mora sa úplne neodvažujem plne vkročiť).


Došla som na Rád rozenkruciánov, ktorý pravdepodobne vznikol na začiatku 17. storočia. Tajný rád učencov, tak trochu mystický, určitým spôsobom spirituálno-esoterický, ktorý anonymne vydal zaujímavé diela – manifesty – v oblasti sociálnej kritiky, a teda usporiadania ľudstva a prístup k znalostiam a pokroku. Alchýmia, osvietenstvo, ale aj nutnosť pôsobiť tajne... Symbol rádu bola červená ruža. A sme tu. Netajíme sa tým, že naša druhá hra Rád modrej ruže je priamo inšpirovaná týmto fascinujúcim historickým príbehom, resp. realitou. A tak sa v pokračovaní, druhej únikovej hre, dozvedáte, že bojnický alchymista bol členom tajného rádu a teraz potrebuje od vás pomoc. O čo ide bližšie ale už musíte zistiť na vlastne koži :).


Alchýmia, osvietenstvo, ale aj nutnosť pôsobiť tajne... Symbol rádu bola červená ruža. A sme tu. Netajíme sa tým, že naša druhá hra Rád modrej ruže je priamo inšpirovaná týmto fascinujúcim historickým príbehom, resp. realitou.

Alchymistov učeň

naša 2-hodinová vnútorno-vonkajšia únikova hra


Do tretice sme od témy alchýmie neuhli (ale aj na to príde). Táto hra bola naša dvojhodinová vnútorno-vonkajšia hra po Bojniciach (organizovala sa formou celovečerného turnaja pre viacero tímov), kde sme sa snažili nie len predstaviť krásne večerné Bojnice a niekoľko tajomných skrytých miest, ale aj niečo málo z alchymistického učenia. Narazila som totiž na zaujímavé podklady, ktoré vysvetľovali, akým osobným uvedomením a poznaním si musí prejsť každý „učenec – alchymista“, aby bol schopný sa oddať bádaniu a jeho komplexnosti aj interpretácii a podstate. Uznávam, trochu náročnejšia téma, zvlášť keď niektoré zaujímavosti vychádzali až zo starej kabaly (staré učenie, mystický smer, židovská mystika). V mojej divnosti ma to tak zaujalo, že sme začali budovať hru Alchymistov učeň.



Pravda, meno je trochu zavádzajúce. Máloktorý alchymista si vzal do praxe nejakého učňa v tom zmysle, že by ho zaškoloval. Alchymistov (skôr) pomocník mohol tak maximálne zametať dielne či nosiť alchymistovi kávu. Veľa alchymistov si svoje bádanie prísne strážilo a zaznámenávalo v šifrách známych len im. Ale keď už na možnosť osobného rozvoja, osvietenstva a vzdelávania došlo, staré vedy, knihy a skúsenosti poukazovali na niekoľko náročných fáz osobného rozvoja alchymistu, ktorými si tak trochu prechádzali aj naše tímy v hre. Snažili sa totiž byť prijatí do učňovstva u bojnického alchymistu a preukázať, že na to majú :).


William Brown

naša prvá vonkajšia úniková hra


Inšpiráciu v tomto smere som už predstavovala v článku „Oheň je studený alebo vonkajšia úniková hra“. Tu to bolo naozaj o knížkach. Niekoľko dní som sedela nad rôznymi knížkami o Bojniciach, kým som narazila na zauímavosť o Eduardovi Brownovi a začala sa dopátravať viac.

Viete čo bolo vtipné? Najlepší zdroj na knihy o Bojniciach je samozrejme Bojnická mestská knižnica. Tam som zavítala po tom, ako som zavolala knihovníkovi a archivárovi Bojnického zámku. Radila som sa s ním o zdrojoch k zaujímavostiam o historických Bojnicach (tento praktický telefonát mi odporučila kamarátka z bojnickej kultúry). Dal mi odporučenie na niekoľko kníh a bol veľmi ústretový ohľadom prípadného feedbacku nejakých faktov v hre. Týmto som ho nakoniec ale nemusela zaťažovať, lebo knižné podklady boli dosť presné.


Každopádne, ja som chodila do ZŠ v Bojniciach a od jej ukončenia som v bojnickej knižnici nebola... Prišla som tam, že by som si chcela vypožičať sadu kníh prípadne aj viac a milá pani knihovníčka zalovila v nejakom magickom šuflíčku a čuduj sa svete, vylovila moju viac ako 17 (? už si nepamätám presne) rokov starú nepoužívanú kartu! Ako, ok.. čo je 17 rokov v živote ľudstva, ale ja toto považujem za archivníctvo :).


Bojnická veštica

naša druhá vonkajšia úniková hra

Tento príbeh bol vyslovene výplod mojej fantázie, ale fakta v hre sa opäť opierajú o knihy o Bojniciach. Hra vznikla tak trochu z potreby kompenzovať náročnú hru William Brown niečím odľahčeným. Šlo to rýchlo, pretože som hru vymýšľala hneď po Brownovi, skoro súčasne, a tak som bola plná informácií a faktov a riešila som, čo je ešte príliš a čo už málo.


Súčasne som túžila mať v nejakej hre konečne ako hlavnú postavu ženu, tak tu som nám to dopriala :).


Salónik

naša tretia vnútorná úniková hra


Tak tu sme sa tiež trochu zapotili, aj keď forma príbehu sa rysovala už trochu dlhšie na základe iných projektov, ktoré sme chystali, ale nakoniec na ne nedošlo.

Téma sa vyrysovala skôr pocitovo – na základe toho, že sme chceli niečo z histórie, ale nie tak dávnej, kvôli priestoru, chceli sme niečo mystické, možno trochu duchárske a súčasne sme mali už nejakú dobu v zásobe niekoľko parádnych rekvizít, ktoré do témy „Salónik“ pekne zapadali a chceli sme ich využiť. Tak ako v Bojnickej veštici, aj tu je história domčeku, v ktorom hra prebieha, a príbeh úplne vymyslené... Ale viete, hovorí sa, že keď o niečom nevieme, že sa stalo, ešte to neznamená, že sa to naozaj nestalo ;).


Ale viete, hovorí sa, že keď o niečom nevieme, že sa stalo, ešte to neznamená, že sa to naozaj nestalo ;)

Len taký súhrn, ak nepočítam rôzne drobnosti, ktoré vymýšľame a tvoríme za jazdy, máme za sebou tvorbu 6 plnohodnotných veľkých hier (za 4,5 roka fungovania malého projektu).



2. Ktoré vedro ponoriť alebo vymýšľanie pointy a záveru hry


Keď ma konečne osvieti, formulujem a zapíšem pointu hry a hlavne záver hry, k čomu sa má na základe príbehu dospieť. Prediskutujem s mamčou a keď sme s tým obe stotožnené, vzniká náš silný odrazový mostík ďalej. Hoci tomu venujem veľmi krátky odstavec, je to jedna z najdôležitejších častí tvorby.



3. Prípravy „fyzickej zložky“ hry alebo (skoro doslova) nosenie vedier od a do studne


V tomto mometne sa do určitej mieri súbežne s prípravou úloh dajú začať chystať priestory či iné podklady k hre. Aspoň hrubá kostra. Súčasne táto prípravná fáza veľa napomôže tvorbe úloh. Niektoré nájdené rekvizity inšpirujú či zapadnú do príprav. Najviac ale samozrejme s prípravami pohne, keď poznáme celý priebeh hry a jendotlivé úlohy. No, ale čo teda toto „chystanie“ obnáša? Jedna vec je technická príprava priestoru (čistenie, naťahanie elektriky, riešenie osvetlenia, ozvučenia, kamier, maľovanie, vytvorenie „recepcie“ a všektým, čo treba pre príchod ľudí a moderátorku, zázemie, sociálky, podlaha, kúrenie, vetranie atď atď... ), a druhá tá vizuálna... (tapety, nábytok, ozdoby, rekvizity, doplnky...).



Kvôli vizuálnej stránke vždy navštívime každý možný bazár či antik v regióne, mamina strávi hodiny za počítačom prehľadávaním online bazarov, hľadáme rôzne obrázky, nutné doplnky, dokonca sme kvôli prvej hre Alchymista šli na výpravu do Múzea alchýmie v Prahe (mimochodom veľmi pekné, zaujímavé aj vtipné), aby sme sa aspoň trochu priblížili tomu, čo chceme predstaviť. Čo môžeme si vyrábame či tvoríme samé. Zručná mamča ušije či zašije všetko, čo nemá nohy a ruky (rozumej všetky textilné nutnosti), ja v mojej nezručnosti pomáham, kde sa dá (hneď po vymysli je nájdi, dones, odnes, podrž a tak.. :) ). Našťastie mám výtvarne nadanú sestru a pomocnú ruku v rôznych prípravách prikladá opäť aj ocino. V téme zariaďovania musím pochváliť maminku. Ona vždy vedie rekonštrukciu/konštrukciu a rieši údržbu priestoru, a to je nie len náročné na nervy, ale aj fyzické sily.



4. Poklady zo studne alebo príprava úloh


A súbežne samozrejme treba pripraviť cestu pre hráčov. Úlohy, ktoré musia vyriešiť a akou formou, vedieť, kam ktorá úloha bude viesť a nadväzovať... Snažíme sa byť originálne. Dávať úlohy, ktoré sme v iných únikovkách nevideli (a to ich máme odohraných veľa :)), mať každú úlohu podloženú logikou, zapasovať nejaký „wow“ efekt... Často si vymyslím vychytávky, ktorých príprava je ale tak trochu nad moje sily (a znalosti). Našťastie mi s nimi väčšinou vedia pomôcť iné šikovné ruky. Ako to funguje?


Ja prídem so zadaním. Chcem aby bol efekt/výsledok takýto, chcem aby to robilo toto, prípadne si doujasním možnosti. A tieto šikovné ruky vedia vymyslieť tie koliečka v pozadí, ktoré tým pohnú. Napríklad Monika je moja sesternica - vedkyňa a chemické finty fň mi pomohla vytvoriť ona (dokonca sme ich pre efektivitu skúšali v jej práci - cool pokročilom laboratóriu, ale čšššš), alebo je tu Jožko. Jožko je môj spolužiak z gympla, dnes "advanced" inžinier so skúsenosťami z jadrového a leteckého priemyslu. Elektroniku má v malíčku a do hry Salónik nám pomohol nastaviť tiež určité finty fň :). No a v neposlednom rade tu je Rudko. Rudko je neskutočne zručný a vynaliezavý pán, ktorý nám pomohol vytvoriť všetky mechanické finty, dokonca ich dokáže vylepšiť a myslieť aj na určité úskalia mechaniky, ktoré nás nenapadnú (ak ste hrali napr. hru Alchymista a naštval vás obraz, je za tým on :D ).


Neviem presne napísať, odkiaľ a ako prichádajú všetky nápady. Proste si začnem písať, kresliť či konzultovať a niečo z toho väčšinou vypadne. Väčšinou v závere celá hra... :) Ale nie je to len tak. S každou hrou je to veľká zodpovednosť. Mať unikátny rukopis, vždy priniesť niečo nové, zaujať... Neviem, či sa mi (nám) to stále darí, pevne ale verím, že hráči, ktorí sa k nám vracajú na ďalšiu a ďalšiu hru prichádzajú aj kvôli tomu, že hej, a že recenzie online o niečom vypovedajú :). Žiadnu hru nenecháme len tak. Reagujeme na komentáre, feedback, zážitky, hľadáme vylepšenia, a tak sa môže stať, že aj keď hra beží už viac ako rok či dva, má skvelé hodnotenie, stále ju trochu vylaďujeme, „skrášľujeme“. To proste prichádza s praxou a nechceme tzv. „zaspať na vavrínoch“.



Keď tvorím nie len úlohy, ale aj ich vizuál, usporiadanie, hľadám hudbu atď a to všetko fotím a spisujem a posielam do Bojníc, často to u mňa vzhľadom na témy môže vyzerať ako desivá seansa. Keď som hľadala hudbu do pozadia hry Rád modrej ruže, prišla za mnou do izby vtedajšia nič netušiaca spolubývajúca a pýtala sa ma, či som v poriadku (!), že toľko "dark" (temnej) hudby u mňa ešte nepočula :).


Viete, čo je najmilšie? Keď si spravím návrh nejakej logickej úlohy, prídem s ním domov a testujem ho na najbližších. Túto časť majú oni samozrejme „najradšej“, ale čo by pre nás nespravili :). Všeobecne, je strašne zaujímavé pozorovať rôznorodosť myšlienkových pochodov ľudí, ktorí riešia vaše úlohy. Nastaviť zadanie nie je len tak. Musí byť skoro nemožné ho obísť inou cestou, aby riešenie aj výstup nadväzovali tak, ako potrebujete. To zaručuje spád a logickú náväznosť hry a zjednodušuje moderovanie hry moderátorkám, ktoré na jej spád dohliadajú.




5. Nalievanie čistého .... alebo testovanie a spustenie


Skušobná fáza bola zmienená už vyššie. Je to veľmi dôležité tak trochu nanečisto si hru odskúšať na pár rôznych tímoch. Prvé obete po mojej rodine sú vždy naše moderátorky – súčasné aj bývalé – a túto rolu zvládajú skvelo. Nie len že sa do hry dokážu zakusnúť a dobojovať do konca, dávajú nám skvelú spätnú väzbu. To je taká sekundárna studnica nápadov, keď sledujete niekoho, ako reaguje na váš vymýsel a vy vidíte, ako sa dá vylepšiť upraviť, či dokonca vám testeri sami odporučia zlepšenia.


Všetko je to o prístupe, ľudoch, kreativite a hlavne vytrvalosti, pretože úprimne, tak ako vytvoriť zaujímavé predstavenie, udalosť, akciu, článok atď netrvá pár minút, hodín ani dní, je to tak aj s hrami. Je to makačka, zvlášť keď sa prípravy snažíme robiť efektívne, rýchlo a veľa práce vždy scvrknúť do predĺžených víkendov, na ktoré chodím do Bojníc z Prahy (takže pre kamarátov z Prahy, nechodím si domov oddýchnuť...teda väčšinou nie, väčšinou to je nabitý pracovný program :)). Pri Williamovi Brownovi (našej 3,5 hodinovej vonkajšej hre) som jeden testovací víkend pred spustením nachodila toľko kilometrov od Bojnických kúpeľov do Bojníc a späť po trase hry, že ma ešte celý ďalší týždeň v práci v Prahe strašne bolel zadok a bola som fakt unavená :)) (a to si nemyslím, že by som na tom bola s kondičkou nejak extra zle...).

Pri Williamovi Brownovi (našej 3,5 hodinovej vonkajšej hre) som jeden testovací víkend pred spustením nachodila toľko kilometrov od Bojnických kúpeľov do Bojníc a späť po trase hry, že ma ešte celý ďalší týždeň v práci v Prahe strašne bolel zadok a bola som fakt unavená :))

No a tento proces sa tak trochu dá aplikovať na všetky drobnosti, ktoré robíme. Od hier po zábavný stojan s hádankami pred Mysteriom či vlastné bavlnené tašky s hádankou alebo trošku hlavolámacie skladacie darčekové poukazy. Neviem či je tvorba hier o talente či prirodzenej kreativite. Viem ale isto, že to je o výdrži, odhodlanosti, zručnosti a pozorovacích schopnostiach. Takto teda my chodíme po vodu a čerpáme naše studnice nápadov, tak tajne dúfam, že sa vám nejaká tá naša tvorba páči :). Ak áno, budeme vám vďačné za každý „like“, referenciu, komentár či zdieľanie.


A ak vás oslovila nejaká z hier, vedzte, že vonkajšie únikové hry sa budú dať hrať už čoskoro!

- PREHĽAD A OBJEDNÁVKA ZÁŽITKOVÝCH HIER TU


A darčekové poukazy na všetky hry sú stále k dispozícii na našom e-shope a vzhľadom na Covid situáciu platné až do konca roka 2020 (a v prípade potreby aj dlhšie - dôležité je hru odohrať!).

- PREHĽAD DARČEKOVÝCH POUKAZOV TU

Ak sa chystáte niečo tvoriť, prajem veľa výdrže a hlavne úsmevu, lebo takýto proces si treba užiť ;) !



#mysteriumbojnice #bojnice #zaciatky #escaperoom #unikovahra #unikovehry #janka.mysterium #podnikanie #matkadcera #zazitkovehry #firewalking

@janka.mysterium @mysteriumbojnice


MYSTERIUM lokácie

ALCHYMISTA a RÁD MODREJ RUŽE

Hry nájdete na adrese:

Meštiansky dom

Hurbanovo námestie 49/44

972 01 Bojnice

SALÓNIK

Hru nájdete na adrese:

Hviezdoslavova 158/61

972 01 Bojnice

Email: vyries@mysterium.sk

Tel.č.: +421 904 323 399

For English: +421 904 817 424

Buďte prvý, kto sa dozvie o novinkách

© 2015 MYSTERIUM, s.r.o. ǀ Všetky práva vyhradené

  • White Facebook Icon
  • White YouTube Icon
  • White Instagram Icon