Darí sa viac v hre mužom či ženám, na čo všetko môže poslúžiť únikovka, kto všetko klope na dvere Mysteria alebo ako je to s ochranou proti gama žiareniu v našom priestore? Toto aj viac sa dozviete už o pár riadkov nižšie. Vyspovedali sme naše moderátorky únikových hier, ktoré už v našom malom mystickom svete videli možné aj nemožné :).
Na otázky odpovedajú aktuálne MYSTERIUM moderátorky:
MAJKA
Majka je s nami od úplne začiatku. Je to obrovský talent. Silnou empatiou sa vždy dokáže naladiť na náladu aj potreby skupiny
Odmoderovaných má viac ako 900 (!) hier, čo je najviac z celého nášho tímu
Majka od začiatku roka učí na základnej škole, no neprestáva sa hrať a aplikuje vraj heslo "Škola hrou" :)
BAŠKA
Baška je ďalšia veľmi šikovná a vytrvalá stálica nášho tímu, ktorú už dávno len tak niečo nerozhodí. Po úsmev tu nemusíte chodiť ďaleko :)
Je s nami viac ako 3 roky a odmoderovala viac 400 hier, čo prináša naozaj pestré skúsenosti
Baška študuje logopédiu, momentálne je v treťom ročníku
MÁRIA
Mária pracuje v Mysteriu viac ako rok a ani zďaleka sa nebojí nástrah hier a tímov. Hravo svojím prístupom zvláda rôzne skupiny
Má za sebou viac ako 100 hier
Mária momentálne študuje na STU odbor pozemné stavby a architektúra, kde je v prvom ročníku
PAVLA
Pavli je naším zatiaľ posledným prírastkom do tímu a svojím pozitívnym prístupom hneď zapadla. Má za sebou niekoľko mesiacov skúseností
Má odmoderovaných viac ako 20 hier, ktoré formujú praktické skúsenosti veľmi rýchlo
Pavli popri tom pracuje ako Spa terapistka v hoteli
Prečo pracuješ ako práve moderátorka únikovej hry, aké je to prostredie?
Mária: Keď som uvidela, že zháňate posilu do tímu, tak som si povedala, že prečo nie. Bolo to niečo nové, čo som ešte neskúsila. Sme taká malá milá rodinka moderátoriek, celá táto práca má takú príjemnú komornú intímnu atmosféru.
Pavla: Je to skvelé odreagovanie od súčasnej práce. Práca s ľuďmi a všetkým tým tajomným ma svoje čaro.
Baška: Do Mystéria som sa dostala cez moju kamarátku Julku, ktorá tam v tom čase tiež pracovala. Oslovilo ma to najmä kvôli kontaktu s ľuďmi a tiež to bolo niečo zaujímavé, nezvyčajné, a to ma tiež lákalo. Majka: Bola to taká šťastná náhoda. Bojnice sú malé a jednoducho sa ku mne na začiatku dostala informácia, že sa tam niečo chystá a keďže som dosť zvedavá, povedala som si, že to skúsim, aj keď som na začiatku vôbec netušila, čo to obnáša. A neľutujem, pretože je to prostredie neuveriteľne rôznorodé a rozmanité. Aj napriek tomu, že jednotlivé hry (a úlohy) sú na moderovanie vždy tie isté, vďaka ľuďom nikdy nie sú rovnaké. V Mysteriu stretám najrôznejších ľudí všetkých vekových kategórií aj národností...
Čo ťa v začiatkoch najviac prekvapilo, keď si videla povedzme prvú desiatku hier?
Mária: Zrejme čo všetko vedia ľudia vymyslieť, keď sú v situácii pod tlakom, a aj rozličnosť tých riešení alebo správaní. V tejto práci by sa dali robiť všelijaké sociálne experimenty :D.
Pavla: Hlavne to, akú majú ľudia širokú fantáziu a nekonečné možnosti riešenia.
Baška: Najviac ma na začiatku prekvapovala moja vlastná pamäť. Často som zabúdala po odohraní hry, ako mám miestnosť znova upratať do pôvodného stavu. Postupnosť je tu veľmi dôležitá, inak si zamknete niekam kľúčik, ktorý ešte môžete potrebovať a podobne. Musela som vždy niekomu rýchlo volať, ako to mám napraviť. Po troch rokoch už upratanie miestnosti zvládnem aj so zavretými očami
Majka: Fu, to bolo dávno...no zo začiatku mám najsilnejšiu spomienku na to, ako som po každej hre splašene chodila s papiermi (podrobná inštruktáž) v ruke a niekoľkokrát som si za sebou kontrolovala usporiadanie miestnosti a všetkých rekvizít, aby to bolo pripravené na ďalšiu hru, tak ako má to byť... Nie som si istá, či som splnila túto úlohu a odpovedala na položenú otázku...môj "únik" z tohto interview bude asi náročný.. :D
Pamätáš si nejakého najroztomilejšieho hráča/hráčku/skupinu?
Mária: Pre mňa sú to jednoznačne naši štvornohí a chlpatí hráči.
Pavla: Áno, bola to skupinka prevažne z Číny a boli neskutočne šikovní, milí a zábavní.
Baška: Najroztomilejší hráči sú jednoznačne deti. Sú bezprostredné a často povedia aj to, čo by nemuseli. Jeden chlapček sa začal báť, tak sa vypýtal von z miestnosti a spoločne sme pozorovali jeho rodičov cez kamery. Potom už zistil, že sa nemusí báť, vrátil sa dnu a všetko, čo videl na kamerách, rodičom vytáral, aj keď mi sľúbil, že im nič nepovie. Nechcel, aby rodičia prehrali :).
Majka: Jednoznačne najroztomilejší hráč bolo 5týždňové bábätko, ktoré pokojne prespalo celú hru. Hneď po tom, ako hráči vstúpili do miestnosti, malého položili „vo vajíčku“ na veľmi dôležité miesto a pustili sa do hľadania a lúštenia. To ale netušili, že na konci hry odhalí najmenší člen najväčšie tajomstvo a dostane ich von :). Stále si pamätám, ako v závere prehliadali jednu z posledných indícií. Dostali teda nápovedu, že jedine Majky pozná cestu von. Všetci zastali a naraz udivene pozreli na spiace miminko vo "vajíčku", potom výbuch smiechu a šup, už boli vonku :).
Dokážu ťa účastníci ešte prekvapiť alebo už si videla všetko a opakuje sa to?
Mária: Ako som už povedala, ľudia vždy riešia situáciu svojsky, ale predsa len je v ich správaní vo vnútri našej miestnosti vždy nejaký vzorec. Rada by som povedala, že ma už nič neprekvapí, ale určite sa vždy niekto ešte nájde.
Pavla: Tým, že tu nepracujem ešte tak dlho ma hráči stále dokážu prekvapiť ich vynaliezavosťou! Najlepšie je, keď začnú všetko robiť od úplne iného konca, to ma vie vždy pobaviť :).
Jeden pán si zas odmietol dať dolu čiapku. Že nevie, aké je vnútri gama žiarenie, či čosi také.
Baška: Jedno sa človek pri práci s ľuďmi naučí. A to je to, že vždy dokážu prekvapiť. Naša únikovka je pod úrovňou zeme. Raz sa ma jeden pán opýtal, či si môže vnútri zapáliť. Neviem, ako by to chcel vyvetrať. Jeden pán si zas odmietol dať dolu čiapku. Že nevie, aké je vnútri gama žiarenie, či čosi také. Neviem, či ho tá šiltovka pred žiarením ochránila, ale cítil sa v nej spokojne.
Majka: Vždy ma vie prekvapiť začiatok hry, kedy nikdy neviem kto zaklopká na dvere Mysteria... Jednoducho sa tam objaví sympatická hravá rodinka, bývalí spolužiaci, susedia, zahraniční turisti, ktorí nehovoria po slovensky ani po anglicky, ale rukami nohami sa predsa len nejako dohodneme :), ale aj napríklad Marcel Merčiak alebo Ivona Fialková boli milými prekvapeniami :). Čo sa týka hry samotnej, sú určité veci, ktoré sa veľmi často opakujú, ale našťastie sa vždy nájdu aj nejaký „exoti", ktorí spravia hru neopakovateľnou :).
Čo je najťažšie na tomto moderovaní? A naopak, čo ťa najviac baví?
Mária: Najťažšie je asi usmerniť hráčov, keď sú neporiadni alebo trošku neposlušní. Nemám rada niekoho napomínať. Raz som napríklad bohužiaľ musela vojsť až do miestnosti za hráčmi, keď trhali rekvizitu, aby som ich zastavila. Bolo to aj napriek tomu, že pred hrou aj cez dorozumievacie zariadenie jasne odznelo, že takýto úkon nie je treba a že to fakt majú nechať tak. Aj to sa stane. A zas najviac ma baví sledovanie toho, ako ľudia riešia problémy a rôzne situácie.
Pavla: Ako sa hovorí, najťažšia je práca s ľuďmi, ale zároveň práve táto práca ma napĺňa a musím si poradiť s rôznymi situáciami. Baví ma sledovať a učiť sa novými veciam od rôznej vekovej skupiny.
Baška: Najťažšie je udržať si interakciu s neinteraktívnymi ľuďmi. Takými, čo neodpovedajú na otázky, nesmejú sa na vtipných poznámkach, alebo len tak pasívne sedia v miestnosti a nič nerobia. Najviac ma bavia práve tie veľmi interaktívne skupiny, s ktorými sa naozaj človek za tú hodinu zabaví. Keď sa dá s ľuďmi dobre pokecať, je zážitok z hry obojstranne omnoho lepší.
Majka: Nie vždy je jednoduché spraviť úvod do hry tak, aby zaujal všetkých členov a aby bola atmosféra dostatočne tajomná, ale zároveň aby sa toho napr. deti nezľakli... Dosť náročné je aj to, keď vznikne situácia, že je viacero hier po sebe a strieda sa hra Alchymista (v rôznych obmenách) s hrou Rád modrej ruže, vtedy treba dávať pozor aby sa pri zmene miestnosti nepomiešali rekvizity, a aby bolo všetko na svojom mieste.
Baví ma to, že ľudí, baví sa hrať :). Mám rada, keď sú hráči po hre plní energie a dobrej nálady a spokojne stúpajú po schodoch von z Mysteria a úspešne plnia aj poslednú úlohu... (odomknúť si dvere von). Súčasne je úžasné sledovať, ako sa každý hráč na jednotlivé úlohy pozerá úplne iným očami.
Je nejaký rozdiel v hraní medzi mladými, starými, mužmi, ženami atď.. ?
Mária: Jednoznačne je niekedy vidieť, keď príde rodina alebo skupina kamarátov s deťmi, že ten jeden malý človiečik vie veľmi zavážiť. Predsa len deti majú ešte trocha iný pohľad na svet, vidia veci tak, ako sú, a preto vedia často aj pomôcť.
Pavla: Áno, je tam vidieť, ako každý typ návštevníka uvažuje úplne inak, každý ma však svoju jedinečnosť, ktorú prináša do hry.
...ženy sa snažia viac nad hádankami rozmýšľať, prípadne si po sebe aj upratať :) - veľmi to ale v lúštení úloh nepomáha :)
Baška: Z mojej vlastnej skúsenosti sú často úspešne tímy, v ktorých sú rôzne vekové kategórie. Každý sa pozerá na vec z iného pohľadu a často je to veľmi prospešné. Ale je to individuálne. Sú skupiny čisto mladých ľudí, ktorí zvládajú hru v skvelom čase, a tiež také skupiny v rovnakom veku, ktoré potrebujú veľa pomoci a ešte aj nejaký ten čas navyše. Z hľadiska pohlavia to platí aj asi rovnako. Čisto mužské skupiny sú zvyčajne vynaliezavé, ale chýba im niečo z tej ženskej logiky, a čisto ženské skupiny sú často veľmi úspešné ale naopak, niekedy im chýba taká mužská rozvážnosť.
Majka: Napríklad dospeláci sa na niektoré úlohy pozerajú zbytočne komplikovane a prešpekulovane a sú často prekvapení, že deti ich dokážu vylúštiť ľavou zadnou. Muži sú možno viac na technické veci, ženy sa snažia viac nad hádankami rozmýšľať, prípadne si po sebe aj upratať :) - veľmi to ale v lúštení úloh nepomáha :) Zahrať sa chodia aj trojgeneračné skupinky a na nich je pekne vidieť, ako si každý člen dokáže nájsť úlohu, ktorá mu pasuje...
Najvtipnejší zážitok či výrok – to musí byť :)
Mária: Ja sa veľmi zabávam, keď sa ľudia zabávajú sami na sebe. Keď je odľahčená situácia a neberú to až tak vážne, tak sa dá zasmiať na všetkom. Naposledy som mala takú skvelú skupinu, ktorá prednášala naše cudzojazyčné knihy s veľkým pátosom aj keď ničomu nerozumeli. Zobrali ju do rúk, vypučili hruď a išli na to. Také klasické mávačky a tančeky do kamery sú tiež milé, alebo keď sa ľudia spolu rozprávajú s domnienkou, že ich nepočujem, vtedy sa toho tiež veľa vtipného dozviete.
Pavla: Jeden chlapec sa ma pri hre Alchymista neustále pýtal, či práve v tejto miestnosti žili alchymisti a či tam aj zomreli a budú ho strašiť. Samozrejme moje odpovede mu nestačili a keď našiel pár malých rekvizít kostí, začal kričať, že on vedel, že tu zomreli a že som ho oklamala. Vyčítal mi to celú hru, nechcel si dať vysvetliť, že sú to skutočne len rekvizity :).
Baška: Vtipných momentov bolo veľa. V jednej z mojej úplne prvých hier sa mi podarilo pri zamykaní zámkov omylom prestaviť číselné kódy. Nechápem, ako sa mi to podarilo, ale zvládla som to prestaviť asi na všetkých číselných zámkoch. Počas hry som musela vytiahnuť kliešte, a spolu s hráčmi preštikávať retiazky, na ktorých viseli zámky. A raz mi prišli klopkať jehovisti, to bolo tiež celkom vtipné.
Majka: V Mysteriu sa s hráčmi skutočne veľa nasmejeme, no je to často skôr situačné. Predsa mi len napadá spomienka, ako hráči museli čeliť najnáročnejšej úlohe, a to slzám dcéry, ktorá sa zamkla na toalete pred začiatkom hry a nevedela sa dostať von. Hra samotná potom už nebol taký veľký problém :). A ešte vždy si rada spomeniem na teambuilding jednej firmy, od ktorých som po všetkých ich odohratých hrách dostala úlohu aj ja... Prísť za nimi na pivo a „dôkladne rozanalyzovať“ priebeh všetkých ich hier :).
Tvoja obľúbená hra zo selekcie?
Mária: Alchymista. Je to ako dobrá klasika, ktorá ťa neomrzí.
Pavla: Momentálne je to naša najnovšia hra Salónik.
Baška: Moja obľúbená hra je asi Alchymistov učeň, ale žiaľ, už sa nedá hrať. Ale bolo to super, lebo sa to hralo na viacerých miestach v rámci jednej hry, vnútri aj vonku.
Majka: Keďže som bola v Mysteriu od úplného začiatku, je to jednoznačne hra Alchymista. Svoje osobité čaro mala pre mňa aj hra Alchymistov učeň.
A na záver – najbizarnejší zážitok, resp. niečo na čo nezabudneš, čo môžeme prezradiť :)
Mária: Najbizarnejšie sú vždy situácie, keď ľudia ponachádzajú také veci v miestnosti, čo sme ani my nevedeli, že tam sú a snažia sa ich použiť... Ale inak vždy sú divoké jazdy rozlúčky so slobodou, o takej desiatej hodine sa to už potom začína zvrhávať na trochu iný typ podniku :D.
Pavla: Asi to, ako vypadla elektrina uprostred jednej detskej hry v celom Mysteriu (a meste). Deti sa veľmi tešili, dokonca si mysleli, že je to súčasť hry, no pre mňa menšia panika :)).
A síce nie bizarný, ale každopádne veľký zážitok boli zásnuby v Mysteriu...
Baška: Haha, nezabudnuteľný moment v Mystériu bol napríklad, keď jeden mladý muž po mne pokukoval od kedy vošiel do miestnosti. Jeho kamaráti mi stihli povedať, že je jediný z celej skupiny ešte slobodný. Cez vysielačku mi hovoril všelijaké komplimenty. A pri odchode ma pozval na rande. Vraj keby sa ma to neopýta, nemohol by v kľude spávať. V tom momente mi to bolo celkom nepríjemné, ale teraz sa na tomto zážitku vcelku zabávam.
Majka: Za bizarný by som označila zážitok so sympatickou dvojicou, ktorá si rezervovala úplné inú hru v ÚPLNE INOM MESTE (!) (sedel iba čas hry :) ) v domnení, že majú rezerváciu v Mysteriu. V tom čase bol v Mysteriu voľný termín a našťastie stačilo teda iba zavolať do tej druhej únikovky, že rušia rezerváciu, a mohli vstúpiť k Alchymistovi. Supermystickoromantický zážitok z hry je aj vtedy, keď vypadne elektrina. Našťastie sú v miestnosti svetlá na baterky, a tak sa hra dá v ešte tajomnejšej atmoške dohrať... A síce nie bizarný, ale každopádne veľký zážitok boli zásnuby v Mysteriu v priamom prenose :) Týmto pozdravujem túto úžasnú dvojicu a hlavne mladíka, ktorý to s našou malou pomocou u nás "narafičil".
Máte na naše moderátorky nejaké ďalšie otázky? Napíšte nám! Ak by niekoho okrem zážitku z hry zaujímala aj brigáda, ozvite sa :).