top of page
Obrázek autoraJanka Mysterium

História alchýmie

Aktualizováno: 14. 9. 2022

Chymeia? Al-kímíjá? Alchýmia! Tajuplná alchýmia ponúka ešte mnoho zaujímavostí. Je to malý veľký predchodca mnohých dnešných vedných odborov. Odkiaľ ale prišla, kam odišla?

zdroj: albawaba.com, Raphaëlle Deslandes, Library of Alexandria (Art Station)


Pre odpoveď na otázky „odkiaľ“ a pre lepšiu predstavu bude do rozprávania zasahovať niekoľko historických okienok (v týchto okienkach by som sa veľmi rada ešte viac „rochnila“, ale nebojte, budem sa krotiť :)). Budeme sa baviť o:


  • Helenistickej alchýmii v Egypte a Európe (viac)

  • Alchýmii v starej Číne (zľahka)


Alchýmia v helenistickom Egypte


Existuje názor, že alchymistická náuka sa nezávisle objavila približne v podobnom období v starej Číne aj v helenistickom Egypte, ktorý bol vtedy pod vládou Ptolemaiovcov. A práve vývoj v Egypte je pre naše rozprávanie ten podstatnejší. Odtiaľ sa totiž učenie dostalo až k nám.


Ptolemaios bol jeden z generálov Alexandra Veľkého. Alexander Veľký dobyl Egypt (4. st. pnl.). Ptolemaios dostal územie Egypta po Alexandrovej smrti pod správu. Neskôr sa vyhlásil za kráľa, a následne bol prijatý ako nástupca faraónov. Tak Egyptu vládol jeho rod až po poslednú, vskutku známu, vládkyňu Kleopatru VII..


Prečo helenistický Egypt?


Pojmom helenistická sa označuje kultúrna epocha dejín na grécko-macedónskych územiach po smrti Alexandra Veľkého. Helenistická kultúra umožňovala rozvoj umenia, vedeckého výskumu, literatúry, divadla, architektúry, hudby, matematiky, filozofie a ďalších vied. Miesila v sebe grécke a čiastočne aj orientálne znalosti.


Jedno z jej hlavných stredísk bolo práve v egyptskej Alexandrii (založenej Alexandrom Veľkým). Tam bol zriadený vedecký ústav/akadémia - tzv. Múseion (chrám Múz). Učenci mali tiež k dispozícii známu a hlavne rozsiahlu Alexandrijskú knižnicu, kde boli sústredené všetky vtedy známe významné diela doby v origináloch či prepisoch. Knižnica vraj obsahovala skoro pol milióna zvitkov. Toto miesto bolo vtedajším centrom vzdelanosti.


Alexandrijská knižnica v Egypte


No a v tomto kontexte sa rozvíjala spomínaná helenistická alchýmia. Tu zrejme vznikli aj prvotné ciele a snahy o transmutáciu – čo znamená schopnosť premeny bežných kovov na tie vzácne (zlato).


(Čítali ste minulý článok o tom, čo je alchýmia? Pamätáte na soľ nad zlato? Zlato je v alchýmii proste najviac. Aspoň väčšinu času :) ).


 

Pozn. pre fajnšmekrov

Alexander Veľký alebo Macedónsky bol macedónsky kráľ. Už jeho otec Filip II. si podmanil grécke mestské štáty a Alexander následne územie ríše rozširoval o obrovské územie v stredomorí a na Blízkom východe až po Indiu. Trvalo mu to 11 rokov. Územia, na ktorých po smrti Alexandra Veľkého (umrel v r. 323 p.n.l. vo veku 32 rokov) pôsobili grécko-macedónske dynastie boli charakteristické vplyvom tzv. „helenizmu“, ktorý značne umožňoval rozvoj vzdelávania, výskumu a umenia v rôznych smeroch. Helénom sa vraj cítil byť každý vzdelaný človek, ktorý hovoril gréckym jazykom bez ohľadu na svoj pôvod. V tomto období vraj nebolo kritériom hodnoty človeka len jeho bohatstvo a postavenie v úrade, ale aj vzdelanie.


zdroj: britannica.com

 

Z Egypta cez Európu aj na Blízky Východ


Od smrti Kleopatry do 4. st. n.l. ostáva Egypt už pod správou Rímskej ríše až do obdobia delenia na Východnú a Západnú Rímsku ríšu. Vtedy Egypt prechádza pod správu Východorímskej ríše – dnes nazývanej Byzantskej ríše. A v tomto období delenia a presunu správy pravdepodobne dochádza aj k presunu ťažiska helenistickej alchýmie do Byzantskej ríše – a teda aj na územie Európy (5. st. n.l.). Alchýmia sa tak začína viac rozvíjať aj na našom svetadieliku :).

No a v Európe sa s alchýmiou počas svojich veľkých výbojov v 7.st. nl. pravdepodobne stretli Arabi. Tí vraj z dobytých území okrem iného preberali poznatky a vedecké pramene, hl. grécke. Tie prekladali do arabčiny. Krátko po tomto období sa začínajú objavovať originálne arabské spisy o alchýmii, čo môže značiť určitú dávku inšpirácie z nedávneho výletu a nakopnutie v tvorbe :). Pravdepodobný grécky názov náuky bol chymeia (alebo chemeia asi súvisiaca so slovom chyma – kovoliatina). Arabský prepis znel ale trošku inak.


Al - je arabský určitý člen


Prečo píšem o tejto histórií? Pretože aj vďaka Arabom sa zachovalo mnoho starovekých znalostí, ktoré boli na iných miestach stratené. A keď sa v 12. storočí učenci (zrejme hlavne duchovného stavu) vydávali do dnešného Španielska (zrejme v období vytláčania moslimov z Pyrenejského polostrova, tzv. obdobie reconquisty), začali tam prepisovať rôzne poznatky z arabčiny do latinčiny.


A keďže v odborných textoch sa nachádzali samozrejme aj neznáme slová, boli prepisované foneticky. Grécka chymeia sa tak zmenila na al-kímijá, a toto slovo bolo zrejme prepísané na...

A keďže v odborných textoch sa nachádzali samozrejme aj neznáme slová, boli prepisované foneticky. A keď sa v textoch objavila arabské slovo al-kímijá (prepis gréckeho slova chymeia), bolo zrejme prepísané na slovo alchýmia (podobným spôsobom zrejme vznikli aj ďalšie slová, ako algebra, alkohol, algoritmus a i. ). Vtipné je, že znalosť arabského pôvodu predpony al- v slove alchýmia je vraj zrejme najistejšia znalosť o alchýmii, ktorú dnes o nej máme :).


Liek, ktorý horí... alebo zatiaľ v Číne


A čo sa dialo v Číne? Alchýmia tu má tiež svoju dlhú históriu a vlastný vývoj, často nezávislý na tom, čo ovplyvňovalo našu geografickú polohu. A tak spomeniem len malú zaujímavosť, ktorá nás rozhodne zasiahla. Teda, asi celý svet. Už v predchádzajúcom článku o tom, čo je alchýmia, bolo spomenuté, že niekoľko storočí bolo snahou čínskych alchymistov nájsť elixír večného života. Vznik elixíru bol určitý vyšší level transmutácie na tzv. pitné zlato. Daný cieľ sa neskôr stále častejšie objavoval aj u nás.


Počas tohto bádania v Číne ale došlo zo strany alchymistov k inému náhodnému veľkému objavu. Zhruba v 9. st. n.l. objavili tzv. chuo jao, niekedy prekladaný ako „liek, ktorý horí“. Pôvodne mal mať medicínske využitie, ale ukázalo sa, že v inom obore tento objav uspeje viac. Dnes ho poznáme pod pojmom čierny strelný prach. Dali by ste si lyžičku? Možno na lepšie trávenie? :)



Vieme odkiaľ prišla. Kam ale odišla?


Toto rozprávanie by sme pre ucelenie mohli doplniť ešte o indickú alchýmiu, ktorá pravdepodobne vznikala v podobnom období ako tá helenistická. Mnoho sa ale o indickej alchýmii zatiaľ nevie, a tak ostáva zahalenú rúškom tajomna a my si ju necháme na inokedy :).


Teraz už tak trochu tušíme, kam vietor (a historické okolnosti) alchýmiu zaviali. Čo ale značilo útlm a koniec alchýmie? Vieme, že ťažisková myšlienka alchýmie bola možnosť transmutácie kovov (premeny bežných kovov na zlato). Vychádzala z filozofickej myšlienky (Aristoteles), že hmota obsahuje zložky ako "voda, oheň, zem, vzduch" v rôznych pomeroch. Keď sa tieto pomery podarí zmeniť, podarí sa zmeniť aj typ či formu hmoty.


Hovorí sa, že bádanie na prelome 18. a 19. storočia už ale túto myšlienku odmietlo a aj vyvrátilo. Mnoho skepticizmu voči transmutácii sa začalo objavovať dokonca už v 13. a 14. storočí.


Vtedy vznikali aj prvé úvahy o možnosti existencie častíc, tzn. že hmota nie je zložená z esencií ako "voda, oheň, zem, vzduch", ale z malých konkrétnych častíc. Niekto mal zrejme šťastie, že ho za to neupálili :). No a v 18. storočí anglický učenec John Dalton dokonca formuloval teóriu o atómoch, aj keď ich stále nemohol vidieť.


Hoci to trvalo, postupne sa učenci definitívne odklonili od filozofického poňatia zloženia hmoty, ktoré formuloval stovky rokov dozadu Aristoteles. Alchýmia tak končí, no začína moderná chémia, medicína, fyzika, farmakológia...



Slepé uličky nad zlato?


Každopádne, alchýmia bola mnoho storočí veľmi úspešná. Nielenže schopnosť transmutácie lákala mnoho učencov, súčasne (nikdy nezrealizované) sľuby alchýmie o večnom zdraví a živote či (občas splnené) zbohatnutie boli až príliš lákavé, aby sa im dalo odolať. Obrovský záber alchýmie a mnoho náročných cieľov znamenalo zapojenie nielen schopných vedcov, ale aj mnoho podvodníkov, ktorí si menším divadielkom vedeli vydobyť svoje úspešné miesto pod slnkom :).


Konkrétnych výstupov alchýmie nie je veľa. Čo ale vieme s istotou povedať je, že alchýmia poskytla mnohým vedeckým oborom (viď. vyššie) značné základy hlavne v laboratórnej práci. Ak už nič iné, starí alchymisti preskúšali veľa toho, čo nejde, čo horí, škodí a nekontrolovane vybuchuje :). Poznať slepé uličky je tiež veľmi dôležité!



Toľko k tomu, odkiaľ prišla a kam odišla alchýmia. Snáď ste sa historickými okienkami prelúskali a odniesli si pár zaujímavostí :).


Čo je ale mystické na jazyku alchymistov? Čo to obnášalo byť alchymistom? Ako prežila alchýmia náboženské vplyvy na vzdelávanie a poznanie? Aké sú známe mená mužov aj žien alchýmie? Priatelia, o tom potom :). S alchýmiou v článkoch nekončíme. Do skorého čítania...








Pozn. Články o alchýmii nie sú písané formou odborných textov. Text čerpá, podľa môjho subjektívneho úsudku, z dôveryhodných akademických aj populárnych tlačených aj online zdrojov. Mojou snahou je vytiahnuť rôzne zaujímavosti a odpovede k jednoduchým otázkam o alchýmii. Keďže odpovede ale často bývajú zložité, dúfam, že zjednodušenie vyššie je prínosné :).

295 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše

Comments


bottom of page